Aj k nám do školy prišiel sv. Mikuláš, aby odmenil svojím dobrým slovom a malým darčekom všetky dobré deti, ktoré navštevujú našu školu.
Videli sme, ako to bolo, keď sa v roku 1851 zjavil v lese pri malej východoslovenskej dedinke Ľutiná žene, ktorá zbierala hríby. Dnes je tam pútnické miesto, kde si gréckokatolícki veriaci uctievajú Pannu Máriu, ktorej obraz priniesol sám sv. Mikuláš. Takisto je tam aj relikvia sv. Mikuláša spolu s olejom, ktorý vyteká z jeho tela uloženého v kostole v talianskom meste Bari.
Ak náhodou zablúdite na východ Slovenska, určite sa zastavte aj v tejto malej ale významnej dedinke.
viac
Advent sa už začal, a tak sme aj my posvätili adventné vence, ktoré do školskej knižnice priniesol zástupca z každej triedy.
Keď nastal 23. október, 9. A a 9. B konečne po dvoch „ťažkých“ mesiacoch vypadli zo školy. „ Uff,“ vydýchla si škola i my. Smer – Kremnica. Cieľ – zlato !? Bol pekný slnečný deň. V mincovni a múzeu nás privítala milá pani sprievodkyňa : „ Zlaté detičky!“ Rozprávala nám o ťažbe zlata, výrobe mincí a historických zaujímavostiach. A potom šup do bane! Helmy na hlavy, jazyk za zuby a hurá do podzemia. Pani sprievodkyňa bola taká výborná, že sme si dokonca zapamätali , čo vravela.
Vo štvrtok 25.10. ráno, sme sa my, teda 3.A, vybrali na turistickú exkurziu do Jelenca. Na prírodovede sme sa učili o pagaštane konskom a o gaštane jedlom, tak nám napadlo: „Prečo si nepozrieť gaštany zblízka?“ A hlavne, keď je to v najväčšej gaštanici jedlých gaštanov - okolo hradu Gýmeš. Okrem zrúcaniny, gaštanov, rannej hmly a krásneho lesa sme cestou stretli salamandru škvrnitú. A to až dvakrát. Možno to boli príbuzné a ponáhľali sa na farebnú jesennú oslavu. Stretnúť tohto výnimočného a chráneného obojživelníka len tak v prírode nebýva vždy pravidlom. Tak sme sa tešili, že nám to bolo dopriate.
Utorok 6.11. k nám zavítal pán školník, teda, čo to táram, pán spisovateľ Ladislav Spišiak. Rozprával deťom o knižkách, ktoré napísal (a nie je ich málo), o tých ľudkoch, ktorí mu vnukali skvelé nápady (teda o deťoch – menších i väčších), zdravých i postihnutých, ale hlavne šikovných deťoch a ich tvorivosti. Odtiaľ je aj jeho „prezývka“ ujo školník. Na čom sme sa všetci veľmi smiali. Lebo pán Spišiak je cez rok „ujo školník“ a cez prázdniny „ujo školník na prázdninách doma“ (v skratke UŠkoPRD). Pozorne sme počúvali a nechali sa inšpirovať jeho veselou náladou a slovnými hračkami. Lebo slovo má veľkú moc! Dokáže rozosmiať, rozplakať, potešiť i nahnevať.
2. kolo nitrianskej školskej ligy v orientačnom behu
Aj napriek Vašim šedinám múdrosť v tvárach nezhasína, aj napriek Vašim vráskam, hreje nás Vaša láska...
