Výlet triedy 9. A

Koniec roka sa blíži a trieda 9. A sa zúčastnila školského výletu. Naša triedna pani učiteľka sa o všetko postarala.

Ráno 8. 00  hod.. -  začiatok nášho výletu. Stretli sme sa v triede 9. A a spoločne sme  sa zúčastnili svätej omše. Potom sme sa presunuli na zimný štadión, kde na nás čakal  odvoz. Keď pred nami zaparkoval mikrobus, po uložení svojej batožiny ( ktorej nebolo málo )  sa žiaci disciplinovane usadili na  sedadlá autobusu. Po úvodných pokynoch sa spustila hudba a vyrazilo sa na cestu. Po prvých kilometroch sme sa v modlitbe  a s prosbami obrátili na nášho Nebeského Otca. Cesta  bez zastavenia trvala cca 45 minút. Už prvý dojem, po vystúpení z autobusu, bol skvelý. Krásne prostredie, nádherný výhľad a  slnečné počasie.  Po úvodných informáciách sme si svoje batožiny preniesli do pripravených chatiek. Všetko bolo vopred dohodnuté  na  počet  detí. Chlapci napravo a dievčatá naľavo. Uprostred chatka dozoru. Deti  mali vyhradený čas na vybalenie a obhliadku okolia. Na dohodnutý čas stretnutia boli všetci dochvíľni.  Nikomu sa však oddychovať nechcelo. Veď na to sa sem neprišlo. Energie bolo dosť, aj na rozdávanie. A vody z vodovodu tiež. Na májovú oblievačku (nie v najteplejšom počasí) stačili aj umelé fľašky, či balóniky naplnené vodou. Komu sa málilo, použil smetný kôš. Všetky  osoby boli  v činnosti. Ďalšie spoločné stretnutie  sa nieslo v  príjemnom duchu. Naše lopty dlho samé nezostali. Hneď po príchode sme ich „vykrútili“, a aj po sladkej večery až do prítmia sme sa im spoločne venovali. Keď  už lopta nebola videná, nastal čas na druhú večeru. Naši šikovní chlapci sa postarali o oheň. Opekačku  nám  spríjemňovala hudba.  Prvý deň a večer sa blížil ku koncu a nevedeli sme sa dočkať  rána.

27. 5.

Budíček. Každý podľa svojho uváženia. Raňajky sme posunuli na 9. 00 hod..   Do krásneho slnečného dňa sa s  hudbou  vstáva veselšie.  Niekomu sa vstávalo horšie, iný  bol  ako rybička. Vedomí si momentu, kde sa práve nachádzame, sme sa  všetci  s úsmevom dostavili  na  raňajky. A čo nás čakalo potom?  Informácia  od p. u.  triednej.  Ide  sa  na celodennú  túru. Veru, skoro  by sme jej aj uverili, ale  úsmev  hovoril opak. Preto sme sa stretli pod  altánkom a začalo sa s prípravou koncoročného  programu a programu na blížiace sa MDD. Popoludní sme si naplánovali  turistiku, teda prechádzku do okolia ( niektorí to poňali ako  dlhšia  prechádzka ).  Cieľom bola rozhľadňa. Ale ten výhľad stál za to.  Samozrejme nechýbali ani spoločné fotky,  či jednotlivé  „selfy“.

  Ani spoločným hrám  sme sa dnes nevyhli. Nikomu neprekážalo, že nie je  teplo a  slnko  nepáli. Vody vo fľašiach bolo ešte dosť. A komu sa málilo, použil opäť vedro.  V krajnom prípade pomohlo „schladenie“ v prírodnom jazierku.  Nikto si nesťažoval, či bol mokrý trošku alebo  i viac .....  Hlavné bolo, že mal každý úsmev na tvári a spokojnosť na duši.

Ani  večera nám nestačila. Svoje zásoby sme museli minúť. Tak sa chlapci opäť postarali o ohnisko. Opekačka v „daždi“ (trošku mrholilo).  

28. 5.

Ráno -  podobné  ako to predchádzajúce.  Príjemná hudba, ale ťažšie vstávanie. Prečo? Bolo treba ísť.  Domov. Raňajky, balenie a upratanie chatky a posledné spoločné stretnutie na organizáciu programov. Ešte  trochu športu, posledné fotky, obed  a rozlúčka.... Nezabudli sme.   Poďakovať sa pani kuchárkam za výbornú stravu, pánovi prevádzkarovi za príjemný pobyt  a  zostali  minúty  na  poslednú  fotku.  A prišiel odvoz.  Všetko sme starostlivo uložili a vyrazili na cestu domov.  Cesta (možno sa nám zdala)  trvala kratšie. Na zimnom štadióne   na nás už  čakali rodičia.

Nemožno zabudnúť povedať, že výlet dopadol nad očakávanie.  Aj zo strany personálu máme pochvalu. Patríme do  menšej skupiny ľudí (i škôl),  ktorí boli disciplinovaní, s ktorými boli spokojní a radi by nás videli opäť.   

                                                                       Triedna učiteľka : Mgr. Hatinová  Dajana